Ľudské oko je jedným z najzložitejších a najpozoruhodnejších výtvorov prírody, z fyzikálneho hľadiska sa správa ako šošovka. Je schopné vnímať len „viditeľné“ svetlo s vlnovou dĺžkou asi 400 – 700 nm. Svetlo, ktoré dopadá na oko, prichádza cez rohovku a šošovku, ktoré spojí svetelný lúč a zaostrí na zadnú stenu oka – sietnicu, na ktorej pomocou svetlocitlivých buniek (tyčinky a čapíky) vytvára prevrátený obraz. Ten potom prenáša zrakový nerv do mozgu. Oči sú každý deň vystavené intenzívnemu žiareniu z okolia, ktoré je zdrojom voľných radikálov, a preto je vhodné sa o ne starať.