Kolagén1 – je vo vode nerozpustná bielkovina, ktorá je základnou stavebnou jednotkou spojivového tkaniva, tj. kostí, chrupaviek, väziva a kože. Predstavuje viac ako štvrtinu všetkých proteínov v tele človeka. Existuje niekoľko typov kolagénu:
Kolagén typu I – je najrozšírenejším typom kolagénu, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v koži, kostiach, väzive a šľachách. Vytvára silné vlákna, ktoré sa vo väzoch a šľachách ďalej spájajú do zväzkov (povrazcov), ktoré sú neobyčajne odolné v ťahu. V pokožke vytvára zložitú štruktúru vlákien, ktorá zaručuje jej pevnosť.
Kolagén typu II – sa vyskytuje najmä v chrupavkách, kde vytvára komplexnú priestorovú štruktúru odolnú v tlaku.
Kolagén typu III – tzv. kolagén embryonálneho vývoja nájdeme hlavne v rýchlorastúcom tkanive, neskôr je nahradený kolagénom typu I.
Pretože pre chrupavku je najdôležitejší kolagén typu II, pripravili sme unikátnu zmes kolagénov, v ktorých výrazne prevažuje kolagén typu II:
o Extrakt žraločej chrupavky (20 mg) – obsahuje minimálne 30 % kolagénu typu II, navyše chondroitín sulfát a kyselinu hyalurónovú.
o Extrakt kuracej chrupavky (20 mg) – obsahuje minimálne 50 % kolagénu typu II.
o Bravčový kolagén typu II – obsahuje 40 mg kolagénu typu II.
o Rybí kolagén typu I, II a III – obsahuje 80 mg kolagénu typu I, II a III.
Harpagofyt ležatý2 – je sukulentná rastlina, ktorá pochádza z Južnej Afriky, vyskytuje sa najmä na krajoch púšte Kalahari. Väčšinou je známa pod svojím ľudovám názvom – čertov pazúr, ktorý odkazuje na charakteristický tvar jeho plodov. Po stáročia bol pygmejmi používaný v tradičnej medicíne, najmä na riešenie kĺbových problémov. Harpagofyt obsahuje široké spektrum účinných látok – najmä sacharidy a iridoidy (harpagity, harpagosidy). V našom prípravku používame štandardizovaný extrakt s minimálnym obsahom 5 % harpagosidov. Harpagofyt pomáha pri nechutenstve, podporuje trávenie, prispieva k zdraviu kĺbov, ich ohybnosti a pohyblivosti.
Kyselina hyalurónová3 – tvorí jednu z hlavných zložiek medzibunkovej hmoty spojivového tkaniva, chrupaviek a kože. Jej najvýznamnejšou vlastnosťou je schopnosť viazať vodu v tkanive (jedna molekula kyseliny hyalurónovej je schopná na seba naviazať približne tisícnásobok vody). Tekutina („kĺbový maz“), ktorú pomáha kyselina hyalurónová v chrupavke zadržiavať, slúži ako tlmič nárazov.
MSM (metylsulfonylmetán)4 – sa vyskytuje takmer vo všetkých živých organizmoch, je pre ne dôležitým zdrojom síry. Na rozdiel od ostatných zlúčenín síry nemá nepríjemný zápach ani chuť.
Bromelaín5 – je súhrnný názov skupiny enzýmov*, ktoré sú obsiahnuté v čerstvom ananáse a ananásovej šťave. Podporuje štiepenie látok bielkovinovej povahy, pri vyšších teplotách dochádza k jeho rozkladu, preto je vhodné sa vyvarovať jeho tepelnej úprave.
Papaín6 – je enzým*, ktorý sa najčastejšie nachádza v šťave nezrelých plodov papáje. Podporuje štiepenie látok bielkovinovej povahy (peptidy, amidy a estery).
*Enzýmy sú biokatalyzátory, ktoré riadia väčšinu biochemických procesov v organizme.
Mangán7 – je stopový prvok, ktorého hlavným zdrojom pre človeka je rastlinná strava ako obilniny, špenát, orechy, hrášok, olivy a čučoriedky. Mangán je dôležitý pre správny energetický metabolizmus a ochranu buniek pred voľnými radikálmi, prispieva k dobrému stavu kostí a k udržaniu normálneho stavu spojivového tkaniva.
Meď8 – je pre človeka veľmi dôležitý prvok, ktorý je obsiahnutý najmä v pečeni, orechoch, hubách, kakau, kôrovcoch a mäkkýšoch. Meď chráni bunky pred voľnými radikálmi, podporuje správnu funkciu imunitného a nervového systému, je významná pre prenos železa, pigmentáciu pokožky a vlasov, prispieva k správnemu energetickému metabolizmu a k udržaniu normálneho stavu spojivového tkaniva.
Vitamín C9 – je vo vode rozpustný vitamín, ktorý podporuje tvorbu kolagénu nevyhnutného pre správny vývoj kostí, zubov, pokožky a chrupaviek. Okrem toho má veľa ďalších funkcií – chráni bunky pred voľnými radikálmi, stimuluje nervový systém a imunitu, znižuje únavu a vyčerpanie. Na rozdiel od väčšiny zvierat a rastlín človek musí prijímať vitamín C v strave, pretože si ho sám nedokáže syntetizovať. Najviac vitamínu C sa vyskytuje v šípkach, čiernych ríbezliach, citrusových plodoch, jahodách, kapuste, karfiole, mrkve, rajčinách a špenáte. Vitamín C je veľmi citlivý na teplotu, pri tepelnom spracovaní dochádza k znehodnoteniu viac ako polovice obsahu vitamínu C, preto sa ovocie a zeleninu odporúča konzumovať v surovom stave.
