Vitamín A¹ – je vitamín rozpustný v tukoch. Medzi jeho najbohatšie zdroje patria pečeň, rybí tuk, mrkva, špenát, kel, kapusta, melón, tekvica, marhule a vaječný žĺtok. Vitamín A podporuje správnu funkciu zraku a imunitného systému, prispieva k udržaniu dobrého stavu slizníc a pokožky.

Vitamín B1² – je vitamín rozpustný vo vode, ktorý je nevyhnutné priebežne prijímať v potrave (v ľudskom tele sa neukladá a jeho zásoba vydrží len 4 – 10 dní). Medzi jeho najbohatšie zdroje patria kvasnice, orechy, med, maslo a nelúpané obilniny. Je nevyhnutný na normálny energetický metabolizmus, správnu funkciu srdca a nervového systému. 

Vitamín B2³ – je vitamín rozpustný vo vode a v tele sa neukladá. Človek, na rozdiel od bylinožravcov, nie je schopný tento vitamín syntetizovať a musí ho prijímať potravou. Medzi najbohatšie zdroje vitamín B2 patria kvasnice, pečeň, obličky, mlieko, tvaroh, vajcia, bravčové a hovädzie mäso, kakao a orechy. Ľudský organizmus potrebuje vyššie množstvo vitamínu B2 v období rastu a puberty, pri zvýšenej fyzickej námahe, únave, rekonvalescencii a celkovom vyčerpaní. Vitamín B2 je nevyhnutný na správne fungovanie metabolizmu cukrov, tukov a aminokyselín aj na základný bunečný metabolizmus, ovplyvňuje proces tvorby a premeny energie v organizme. Prispieva k zachovaniu zdravej kože a slizníc, podporuje zrak, tvorbu červených krviniek a správnu funkciu nervového systému, znižuje únavu a vyčerpanie. Napomáha k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom. 

Vitamín B3⁴ – často nazývaný tiež niacín, nikotínamid alebo vitamín PP, je vo vode rozpustný vitamín, ktorý sa v tele neukladá a jeho syntéza v organizme je obmedzená (telo ho dokáže získať napríklad z tryptofanu), a preto je nutný jeho príjem v potrave. K bohatým zdrojom vitamínu B3 patria pivovarské kvasnice, pečeň, tuniak, chudé mäso, slnečnice, fazuľa a hrach, nezanedbateľné množstvo je tiež v mlieku, vajciach a v mrkve. Vitamín B3 je významnou súčasťou koenzýmov, ktoré sa podieľajú na energetickom metabolizme. Je nevyhnutný na správnu funkciu nervovej sústavy a normálnu psychickú činnosť, na dobrý stav kože a slizníc, pomáha pri únave a vyčerpaní. Vyššia potreba vitamínu B3 je pri zvýšenej námahe, fajčení, v starobe, tehotenstve a dojčení. 

Vitamín B5⁵ – je vo vode rozpustný vitamín prítomný vo všetkých telesných tkanivách. Vo väčšej miere sa vyskytuje najmä v mäse a vnútornostiach, strukovinách a celozrnnom pečive. Je súčasťou veľmi dôležitého koenzýmu A, ktorý je nevyhnutný pre metabolizmus cukrov a tukov. Podporuje duševnú výkonnosť, pomáha pri únave a vyčerpaní. 

Vitamín B6⁶ – je vo vode rozpustný vitamín, ktorý sa vyskytuje predovštkým v kvasniciach, pečeni, rybách, hydine a vajciach. Je obsiahnutý tiež v zemiakoch, hnedej ryži, orechoch, sójových bôboch, strukovinách, celozrnných obilninách a listovom šaláte. Vitamín B6 je nevyhnutný na normálny energetický metabolizmus, správnu funkciu nervového systému, znižuje únavu a podporuje tvorbu červených krviniek a imunitu. Prispieva k normálnej psychickej činnosti a k regulácii hormonálnej aktivity. 

Vitamín B9 (kyselina listová)⁷ – patrí do skupiny vitamínu B. Jej najbohatším zdrojom je listová zelenina, ale aj pečeň, chudé mäso a kvasnice. Varením sa zničí až 95 % kyseliny listovej, preto je ideálne listovú zeleninu konzumovať v surovom stave. Pre veľkú časť obyvateľov strednej Európy je charakteristický nedostatok kyseliny listovej, preto je dôležité dbať na správne zloženie jedálneho lístka, prípadne dopĺňať kyselinu listovú užívaním doplnkov stravy. Kyselina listová prispieva k normálnej psychickej činnosti, má veľký význam pre tvorbu krvi. Nezastupiteľnú úlohu má v procese delenia buniek, t. j. aj na správny rast a vývoj plodu, preto sú v tehotenstve odporúčané zvýšené dávky kyseliny listovej. Prispieva aj k normálnej funkcii imunitného systému a k zníženiu miery únavy a vyčerpania. 

Vitamín B12⁸ – je vo vode rozpustný vitamín, ktorý si človek nedokáže vytvoriť a je závislý od jeho príjmu z potravy. Hlavným zdrojom je mäso, mlieko, vajcia a syry. Neexistuje žiadny dostatočne výdatný rastlinný zdroj, a preto najväčšie nebezpečenstvo nedostatku vitamín B12 hrozí vegetariánom a najmä vegánom. Je dôležitý predovšetkým na tvorbu krvi, imunitu, delenie buniek a odolnosť proti únave, nevyhnutný na správnu funkciu nervovej sústavy a psychickú pohodu. 

Vitamín C⁹ – je nevyhnutný pre život a zdravie, pretože v ľudskom organizme plní rad funkcií – má antioxidačné účinky (chráni bunky pred voľnými radikálmi), podporuje nervový systém a imunitu, znižuje únavu a vyčerpanie. Je významný pre syntézu aminokyselín a kolagénu, ktorý je súčasťou spojivového tkaniva. Podporuje vstrebávanie železy, vývoj kostí, zubov a chrupaviek, podporuje rast a tvorbu bielych krviniek. Na rozdiel od väčšiny zvierat si človek nedokáže vitamín C vytvoriť sám, ale musí ho prijímať v potrave. Najbohatším zdrojom sú šípky, čierne ríbezle, kivi, brokolica, červené ríbezle, papája, pomaranč, citrón a karfiol. Je veľmi citlivý na teplotu, pri tepelnom spracování dochádza k znehodnoteniu viac ako polovice obsahu vitamínu C, preto sa odporúča konzumovať zeleninu a ovocie v surovom stave. 

Vitamín D¹⁰ – je vitamín rozpustný v tukoch, ktorý sa tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia, je tiež obsiahnutý v hubách, kakau, kvasniciach, rajčinách, rybom tuku, mlieku, pečeni a vaječnom žĺtku. Podieľa sa na resorpcii (proces spätného získania) vápnika a fosforu z čreva – má významný vplyv na vstrebaní a využití vápnika i fosforu a podporu kostí a zubov. Priaznivo pôsobí na imunitný systém a svalové funkcie. 

Vitamín E¹¹ – je v tukoch rozpustný vitamín, ktorý slúži ako dôležitý antioxidant – chráni bunky pred oxidatívnym stresom, a tým spomaľuje starnutie. Jeho najvýdatnejšími zdrojmi sú maslo, mlieko, mäso cicavcov, olej z pšeničných klíčkov, arašidy, sója a šalát. 

Vitamín K¹² – je vitamín rozpustný v tukoch, nevyhnutný na udržanie zdravých kostí (ovplyvňuje využitie vápnika v tele a jeho zabudovanie do kostí), má významný vplyv na zrážavosť krvi. Vitamín K sa vyskytuje v dvoch prirodzených formách – K1 a K2. Vitamín K1 (fylochinon) má význam najmä pre zrážavosť krvi, vitamín K2 (menachinon) pre metabolizmus a mineralizáciu kostí. V európskej strave je zvyčajne zastúpený oveľa viac vitamín K1 (jeho zdrojmi sú hlavne kel, brokolica, špenát, petržlenová vňať, kapusta, rajčiny, šípky a mrkva) než vitamín K2. Preto je žiaduce zaistiť dostatočný príjem najmä u vitamínu K2. 

Biotín¹³ – je často označovaný ako vitamín B7, vitamín H či vitamín krásy. Všetky zvolené názvy majú svoje opodstatnenie. Názov biotín bol odvodený z toho, že je súčasťou mnohých živých buniek. Označenie vitamín H odkazuje na to, že je dôležitou súčasťou konezýmov nevyhnutných pre metabolizmus tukov, sacharidov a bielkovín. A názov vitamín krásy bol zvolený preto, že udržiava zdravú kožu a vlasy, priaznivo pôsobí na nervový systém a psychický stav človeka. Biotín je vo vode rozpustný vitamín, ktorý sa radí k tzv. vitagénom – látkam, ktoré slúžia organizmu ako zdroj energie a stavebného materiálu. Má veľký význam pre získavanie energie na bunečnej úrovni, slúži na látkovú výmenu tukov a bielkovín, podieľa sa na metabolizme takmer všetkých buniek v našom tele. 

Cholín¹⁴ – je vo vode rozpustná látka, často sa radí medzi vitamíny skupiny B (vitamín B8). Podieľa sa na stavbe bunečných membrán, je základným stavebným kameňom acetylcholínu, ktorý patrí medzi látky prenášajúce vzruchy medzi našimi nervovými bunkami. Ako jedna z mála látok dokáže prenikať ochrannou hematoencefalickou bariérou priamo do mozgu. Podporuje trávenie tukov, zabraňuje ich nadmernému hromadeniu v pečeni (nadmerné množstvo tukov v pečeni znižuje tvorbu žlče a obmedzuje ich funkčnosť), prispieva k správnej činnosti pečene. Medzi jeho najbohatšie zdroje patria vaječné žĺtky, strukoviny, pečeň a arašidy. 

Inositol¹⁵ – sa radí medzi sacharidy, vyskytuje sa v ovocí, najmä v pomarančoch a ananásovom melóne. Pôvodne bol považovaný za jeden z vitamínov B-komplexu. Inositol a jeho deriváty sú dôležitou súčasťou bunečných membrán. 

Aksamietnica vzpriamená¹⁶ – často nazývaná aj ako afrikánka či smraďoška, je bylina s krásnymi žltooranžovými kvetmi, ktorá pochádza zo Strednej Ameriky, a už starí Aztékovia ju používali v tradičnej medicíne. Kvety obsahujú široké spektrum účinných látok – éterické oleje, organické kyseliny, zeaxantín a luteín.

Luteín a zeaxantín – patria medzi karotenoidy, majú žltooranžovú farbu, ktorá rastlinám, ako je napríklad paprika, kukurica, šafrán, dodáva charakteristické sfarbenie. Živočíchy ich nedokážu samy v tele syntetizovať a musia ich prijímať s potravou. Ich najbohatším zdrojom je špenát, kel, hrach, cuketa, brokolica, mrkva, kukurica, vajcia a kivi. Hromadí sa v sietnici oka, pričom zeaxantín nájdeme predovšetkým v tzv. žltej škvrne a luteín v zostávajúcej časti sietnice. Dostatočnému príjmu luteínu a zeaxantínu by mali venovať pozornosť predovšetkým starší ľudia, pretože s vekom ich koncentrácia v očiach klesá. 

Astaxantín¹⁷ – je prírodný karotenoid s intenzívnou červenooranžovou farbou, ktorý sa vyskytuje najmä v riasach, ale aj v mäse niektorých živočíchov, ktoré tieto riasy konzumujú vo veľkom množstve (lososy, plameniaky, krill, kôrovce – najmä krevety, homáre, kraby a raky). Za najbohaší zdroj astaxantínu je považovaná mikroskopická sladkovodná riasa Haematococcus pluvialis, extrakt ktorej využívame v našom prípravku. Astaxantín je schopný preniknúť do častí buniek rozpustných ako vo vode, tak aj v uku, na rozdiel od väčšiny antioxidantov dokáže prekonať aj hematoencefalickú a hematoretinálnu bariéru a dostať sa do mozgu (centrálnej nervovej sústavy) i do očí (sietnica). Astaxantín je považovaný za jeden z najsilnejších antioxidantov vôbec – jeho antioxidačná aktivita je 6000-krát vyššia než vo vitamíne, 800-krát vyššia než v koenzýme Q10 a 550-krát vyššia než vo vitamíne E. To je tiež jedným z dôvodov, prečo obľuba astaxantínu neustále vzrastá.  

Rajčiak jedlý¹⁸ – je vytrvalá rastlina, ktorá sa zvyčajne pestuje ako jednoročná kvôli chutným dužinatým bobuliam (rajčiny). Obvykle je považovaná za zaleninu, niekedy však za ovocie. Pochádza zo Strednej a Južnej Ameiky, teraz sa pestuje takmer na celom svete. Rajčiny sú bohaté na vitamíny (A, B, C, E), minerály (zinok, draslík, vápnik) a antioxidanty (betakarotén a lykopén). 

Lykopén – je karotenoid, ktorý dodáva plodom rastlín červenú farbu. Medzi jeho najbohatšie zdroje patria rajčiny, šípky, červený grapefruit a vodný melón. Lykopén sa radí k najznámejším rastlinným antioxidantom. 

Hesperidín¹⁹ – je bioflavonoid, ktorý sa nachádza v šupkách citrusových plodov. Jedným z jeho najbohatších zdrojov je tzv. horký pomaranč (Fructus Aurantii Immaturus), ktorého domovom je východná Afrika a tropická časť Ázie. Horký pomaranč je veľmi populárny v tradičnej čínskej medicíne. 

Rutín²⁰ – patrí medzi bioflavonoidy, jeho názov je odvodený od byliny ruty voňavej, z ktorej bol prvýkrát izolovaný už v 19. storočí. Medzi jeho najvýdatnejšie zdroje patrí pohánka, ruta a sofora japonská. Vyskytuje sa tiež v kôre citrusových plodov, špargli, broskyniach, lesných plodoch, banánoch a výluhu zo zeleného či čierneho čaju. Sofora japonská je listnatý strom, ktorý obvykle dorastá do výšky 15, výnimočne až 25 metrov. Jeho pôvodnou domovinou je Ďaleký východ, najmä Čína a Kórea. Sofora patrí v čínskej tradičnej medicíne k 50 najvýznamnejším rastlinám. 

Para-aminobenzoová kyselina²¹ – je esenciálnou živinou pre niektoré baktérie, preto sa voľakedy radila do skupiny vitamínu B. Človek ju však dokáže pomocou baktérií syntetizovať v črevách, a nie je tak závislý od jej príjmu z potravy. Para-aminobenzoovú kyselinu môžeme nájsť najmä v pivovarských kvasniciach, pečeni, obličkách a celozrnných obilninách. 

Bromelaín²² – je súhrnný názov skupiny enzýmov*, ktoré sú obsiahnuté v čerstvom ananáse a ananásovej šťave. Podporuje štiepenie látok bielkovinovej povahy, pri vyšších teplotách dochádza k jeho rozkladu, preto je vhodné sa vyvarovať jeho tepelnej úpravy. 

Papaín²³ – je enzým*, ktorý sa najčastejšie nachádza v šťave nezrelých plodov papáje. Podporuje štiepenie látok bielkovinovej povahy (peptidy, amidy a estery).

 *Enzýmy – sú látky bielkovinovej povahy, ktoré v tele slúžia ako biokatalyzátory a riadia väčšinu biochemických procesov v organizme. Tráviace enzýmy pomáhajú v tráviacom trakte štiepiť bielkoviny, cukry a tuky z potravy na jednoduchšie látky, ktoré sú pre organizmus lepšie vstrebateľné a využiteľné. Nedostatok tráviacich enzýmov môže viesť k nepríjemným pocitom po jedle.

Jablčná vláknina²⁴ – sa získava z jablka, plodov jablone domácej, ktorá patrí v Európe medzi najpestovanejšie ovocné stromy. Vláknina je zmes nestráviteľných alebo obmedzene stráviteľných polysacharidov. Rozpustná vláknina pôsobí v tráviacom trakte ako prebiotikum – živina pre črevné baktérie. Nerozpustná vláknina sa miesi v hrubom čreve s odpadovými látkami, ktoré potom ľahšie opúšťajú tráviaci trakt. 

Horký pomarančovník²⁵ – je druh pomaranča známy z tradičnej čínskej medicíny pod názvom zhi shi, jeho kvety sa často používali tiež ako súčasť čajových zmesí. Podporuje trávenie, prispieva k odbúravaniu tukov a udržaniu žiaducej hmotnosti. 

Koenzým Q10²⁶ – niekedy nazývaný tiež ubichonon či konezým Q, je látka podobná vitamínom a nachádza sa vo väčšine ľudských buniek. Ovplyvňuje funkciu mitochondrií, ktoré v tele fungujú ako malé bunečné elektrárne a „vyrábajú“ ATP (adenosintrifosfát), látku s vysokým obsahom energie využiteľnej ako pohotový zdroj bunečnej energie. Najviac koenzýmu Q10 obsahujú orgány s najväčšími nárokmi na energiu, ako sú srdce, pečeň a pľúca. 

Prímorská borovica²⁷ – je vždyzelený ihličnatý strom, ktorý rastie prevažne v oblasti Stredozemného mora. Veľmi cenený extrakt sa získava z jej kôry – obsahuje okrem iného proanthokyanidiny, flavonoidy, katechíny a organické kyseliny, priaznivo ovplyvňuje dýchanie, prispieva k zdraviu cievneho sytému a účinkuje ako veľmi silný antioxidant – chráni bunky a tkanivá pred poškodením, a predchádza tak ich starnutiu. 

Výťažok zo zrniečok viniča²⁸ – je koncentrovaný výťažok zo zrniečok červeného hrozna s garantovaným obsahom proanthokyanidov (niekedy skracované ako PAC či OPC), ktoré patria medzi flavonoidy. Má významné antioxidačné účinky – chráni bunky pred poškodením a starnutím. Je považovaný za pôvodcu tzv. francúzskeho paradoxu – i keď Francúzi konzumujú veľké množstvo nasýtených tukov, výskyt srdcových príhod je u nich podstatne nižší než u iných národov. Dôvodom je pravdepodobne vysoká spotreba červeného vína, ktoré obsahuje veľké množstvo PAC. Priaznivo ovplyvňuje krvný obeh aj krvný tlak. Blahodarne pôsobí proti pocitu ťažkých nôh. Podporuje prekrvenie pokožky, prispieva k jej zdraviu a kráse. 

Jód²⁹ – je pomerne vzácny minerálny prvok, ktorý sa na Zemi vyskytuje predovšetkým v morskej vode. Vo väčšej miere je obsiahnutý v morských riasach a rybách. Je dôležitý pre zdravú pokožku, činnosť štítnej žľazy a nervovej sústavy, prispieva k správnej činnosti rozpoznávacích funkcií (pamäť, pozornosť, koncentrácia, pohotovosť, pochopenie súvislostí a ich využití, reč, priestorová orientácia,…). 

Zinok³⁰ – aj keď je v ľudskom tele zastúpený v relatívne malom množstve (telo dospelého človeka obsahuje približne iba 2 g zinku), má neobyčajne významný vplyv na celý organizmus. Podporuje fungovanie imunitného systému, chráni pred oxidáciou, má priaznivý vplyv na zrak, kosti, kožu, vlasy a nechty. Podieľa sa na procese delenia buniek, pozitívne ovplyvňuje plodnosť a reprodukciu, prispieva k udržaniu normálnej hladiny testosterónu v krvi. Zinok je obsiahnutý ako v živočíšnej strave – pečeň, mlieko, tmavé mäso, vaječné žĺtky, ustrice, tak aj v rastlinnej strave – celozrnné pečivo, orechy, tekvicové semienka a fazuľa. 

Selén³¹ – je minerálny prvok, patrí medzi nevyhnutné zložky našej výživy. Najbohatším zdrojom selénu sú orechy, morské ryby a vnútornosti. Podporuje imunitný systém, chráni bunky pred oxidatívnym stresom, prispieva k normálnej činnosti štítnej žľazy, dobrému stavu vlasov a nechtov, účinne pôsobí na tvorbu spermií. 

Meď³² – je pre človeka veľmi dôležitý prvok, ktorý je obsiahnutý najmä v pečeni, orechoch, hubách, kakau, kôrovcov a mäkkýšov. Meď chráni bunky pred oxidatívnym stresom, podporuje správnu funkciu imunitného a nervového systému, je významná pre pigmentáciu pokožky a vlasom prispieva k správnemu energetickému metabolizmu a k udržaniu normálneho stavu spojivového tkaniva. Je dôležitá na prenos železa. 

Mangán³³ – je stopový prvok, ktorého hlavným zdrojom pre človeka je rastlinná strava ako obilniny, špenát, orechy, hrášok, olivy a čučoriedky. Mangán je dôležitý pre správny energetický metabolizmus a ochranu buniek pred oxidatívnym stresom, prispieva k dobrému stavu kostí a k udržaniu normálneho stavu spojivového tkaniva. 

Chróm³⁴ – je pre ľudský organizmus nevyhnutný minerálny prvok, ktorý prispieva k udržaniu normálnej hladiny glukózy v krvi. Tá je dôležitá pre správny metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, potláča chuť na sladkosti a nutkavý pocit hladu spôsobený nízkou hladinou cukru v krvi. 

Molybdén³⁵ – aj keď je na Zemi pomerne vzácnym prvkom a v živých organizmoch sa vyskytuje len v stopovom množstve, je dôležitý pre metabolizmus sírnych aminokyselín, niektoré enzymatické procesy a tvrdosť zubnej skloviny. Medzi najbohatšie zdroje molybdénu v strave patrí listová kyselina, strukoviny a celozrnné pečivo. 

Bór³⁶ – je minerálny prvok, ktorý má vplyv na metabolizmus ostatných minerálov v organizme, najmä na vápnik. Vyskytuje sa vo väčšine druhov zeleniny a ovocia, vo veľmi malých množstvách aj v mäse a rybách. 

Železo³⁷ – patrí medzi biogénne prvky, jeho hlavným zdrojom v potrave je mäso – najmä pečeň, srdce a slezina –, ale aj strukoviny, listová zelenina, huby a jahody. Železo je súčasťou hemoglobínu, červeného krvného farbiva obsiahnutého v červených krvinkách, ktoré zaisťuje prenos kyslíka, a tým zabezpečuje dýchane buniek aj celého organizmu. Prispieva k správnej funkcii imunitného systému a k obmedzeniu únavy a vyčerpania. Podieľa sa na procese delenia buniek a na správnej činnosti rozpoznávacích funkcií (pamäť, pozornosť, koncentrácia, pohotovosť, pochopenie súvislostí a ich využitie, reč, priestorová orientácia,…). Nedostatok železa v strave spôsobuje chudokrvnosť, typickými príznakmi ktorej sú bledosť, malátnosť a únava. Na dostatočný prísun železa by mali dbať najmä vegetariáni, tehotné ženy, dospievajúce deti a športovci. 

Chlorella³⁸ – je malá sladkovodná jednobunková riasa, ktorá je neobyčajne bohatým zdrojom bielkovín, aminokyselín, chlorofylu, vitamínov (najmä A, B2, C, K) a minerálov (predovšetkým draslík, fosfor, železo, vápnik). Unikátnou zložkou chlorelly je takzvaný rastový faktor (CGF), ktorý predstavuje komplex peptidov a nukleových kyselín, ktorý vzniká pri intenzívnej fotosyntéze a umožňuje neobvykle rýchly rast a regeneráciu na bunečnej úrovni. Vďaka tomu dokáže chlorella rásť rýchlejšie než akákoľvek iná rastlina a počas jedného dňa až štvornásobne zväčšiť svoju hmotnosť. Chlorella sa radí medzi antioxidanry, chráni bunky pred negatívnym pôsobením voľných radikálov, a tým spomaľuje starnutie. Prispieva k správnej funkcii imunitného systému, má posilňujuce účinky, dodá energiu a vitalitu, pomáha pri únave. Je známa svojimi detoxikačnými účinkami – napomáha očistiť telo od škodlivín (ťažkých kovov, odumretých buniek, toxínov) a priaznivo ovplyvňuje fungovanie orgánov, ktoré sú za čistenie organizmu zodpovedné (pečeň, obličky, močový mechúr). Prispieva k rastu prospešnej črevnej mikroflóry, podporuje trávenie, funkciu hrubého čreva, pomáha upokojiť podráždenú črevnú stenu. Priaznivo ovplyvňuje hladinu cholesterolu, krvného cukru aj telesnú hmotnosť. Vzhľadom na vysoký obsah proteínov, vitamínov a minerálov je chlorella ideálnym zdrojom živín pre vegetariánov i vegánov. 

Spirulina³⁹ – je modrozelená sinica, ktorá sa vyskytuje najmä v tropických a subtropických oblastiach (Ázia, Afrika, Južná Ameika). Obsahuje neobyčajne veľa proteínov (garantujeme minimálne 60 %), enzýmov, vitamínov (najmä skupiny B, A, C, D, E a K) minerálov (vápnik, železo), chlorofyl a modrozelené farbivo phycocyanin, ktoré dáva spiruline charakteristickú modrozelenú farbu a účinkuje ako silný imunostimulat – podporuje činnosť imunitného systému aj prirodzenú obranyschopnosť. Spirulina pôsobí ako antioxidant, pomáha pri únave, zaisťuje organizmu energiu a vitalitu. Dodáva pocit sýtosti, zabraňuje rozklad škrobu, a obmedzuje tak príjem kalórií z potravy, preto je spirulina hojne využívaná ako podporný prostriedok pri chudnutí. Prispieva aj k dosiahnutiu zdravej hladiny krvného cukru. Vzhľadom na vysoký obsah proteínov, vitamínov a minerálov je chlorella ideálnym zdrojom živín pre vegetariánov a vegánov. 

Šípky⁴⁰ – sú plodom plano rastúcej šípkovej ruže, ktorá je rozšírená takmer po celej Európe a už od staroveku je využívaná ako liečivá rastlina. Šípky obsahujú vitamíny (najmä C, B1, B2, E, K), karotenoidy, glykosidy a triesloviny. Sú bohaté na antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením, podporujú imunitu a obranyschopnosť. Blahodarne pôsobia na dýchacie cesty, trávenie, kĺby, činnosť obličiek a močového mechúra, prispievajú k posilneniu organizmu a jeho správnemu fungovaniu. 

Kel⁴¹ – je koštialová zelenina z čeľade kapustovitých, takisto ako kapusta, karfiol, kaleráb či brokolica, bola vyšľachtená z divo rastúcej stredomorskej hlúboviny kapustovej. Jednotlivé odrody kelu sa môžu líšiť rôznou farbou listov – od svetlozelenej cez tmavozelenú, modrozelenú, červenú alebo bielu – či ich usporiadaním (hlávkový alebo ružičkový kel). Hlávkový kel sa podobá kapuste, na rozdiel od nej má však skučeravené listy. Kel je bohatý na vitamíny (C, E, A), minerály (draslík, vápnik, fosfor) a vlákninu. 

Karfiol⁴² – je veľmi obľúbená koštialová zelenina, ktorá bola vyšľachtená z hlúboviny kapustovej. Konzumuje sa jeho zdužnatené kvetenstvo, tzv. ružica – pôvodne bol veľký asi ako tenisová loptička, šľachtením sa ho podarrilo zväčšiť do dnešnej podoby. Ružica karfiolu je najčastejšie biela, ale môže mať aj žltú, zelenú alebo fialovú farbu. Karfiol obsahuje vitamíny (najmä C), minerály, stopové prvky a aminokyseliny. Vďaka vysokému obsahu vlákniny, ktorá dokáže človeka zasýtiť na dlhý čas, sa radí k nízkokalorickej zelenine. 

Brokolica⁴³ – je jedlá rastlina pôvodom zo Stredomoria, ktorá je bohatá na vitamíny (A, B1, B2, B9, C, E), minerály (raslík, horčík, vápnik, železo), luteín, zeaxantín, vlákninu a glukorafain, ktorý sa pri trávení mení na sulforafan. Je vhodnou súčasťou jedálneho lístka, pretože obsahuje veľmi málo kalórií a vďaka vysokému obsahu vlákniny dokáže zasýtiť na dlhé hodiny. Brokolica získala značnú popularitu až v relatívne nedávnej dobe, a preto sa často radí medzi tzv. modernú zeleninu. 

Špenát⁴⁴ – je listová zelenina, ktorá pochádza z Perzie, odkiaľ sa v stredoveku rozšírila do Európy. Špenát má univerzálne použitie – za studena do šalátov alebo smoothie, tepelne upravený ako príloha k mäsu. Špenát má nízky obsah kalórií, ale o to bohatší je na antioxidanty – najmä karotenoidy (karotén, luteín, zeaxantín), vitamíny (C, E, K), minerály (draslík, vápnik) stopové prvky a vlákninu. 

Mrkva⁴⁵ – je jedným z najbežnejšie používaných druhov zeleniny. Jej domovom je južná Ázia, odkiaľ sa v stredoveku dostala do Európy. Pestuje sa kvôli koreňu, ktorý bol pôvodne čierny, a až v 17. storočí v Holandsku bola vyšľachtená odroda s oranžovým koreňom, ako ju poznáme dnes. Existujú odrody s bielym, žltým, červeným alebo fialovým koreňom. Sýto oranžovú farbu dodáva mrkve antioxidant beta karotón, obsahuje aj veľa vlákniny, vitamíny (B, C, E), minerály (draslík, vápnik, fosfor) a stopové prvky. V tradičnej medicíne bol najčastejšie používaný koreň a semená mrkvy. 

Cvikla (červená repa)⁴⁶ – je obľúbená v kuchyni aj v tradičnej medicíne už od staroveku. Najstaršie zmienky o nej pochádzajú už z Babylonie z obdobia pred tromi tisícmi rokov, neskôr sa rozšírila takmer po celej Rímskej ríši. Cvikla obsahuje vitamíny (najmú rady B a C), beta karotén (provitamín A), minerály (predovšetkým železo, vápnik, horčík, fosfor, sodík a draslík) a vlákninu. V dnešnej dobe sa často radí medzi tzv. superpotraviny. 

Cesnak⁴⁷ – sa už tisícky rokov používa ako korenie aj v tradičnej medicíne, dnes je svojím širokým spektrom pozitívnych účinkov na ľudské zdravie označovaný ako superpotravina. Cesnak obsahuje vitamíny (A, C, E), stopové prvky (selén, jód), vlákninu, flavonoidy (najmä kvercetín), esenciálne aminokyseliny (arginín, cysteín, methionin) a alicín, ktorý mu dodáva charakteristickú štipľavú arómu.  Cesnak má antibakteriálne a antioxidačné účinky, podporuje imunitu – aktivuje prirodzené obranné prvky organizmu: makrofágy, fagocyty, T-bunky, zvyšuje produkciu lymfocytov a protilátok. Prispieva k zdraviu dýchacích ciest aj k ľahkému a pohodlnému dýchaniu. Napomáha k ochrane pred škodlivými mikroorganizmami v črevách a k udržaniu mikrobiálnej rovnováhy v črevách, udržiava zdravé srdce a cievy, prispieva k udržaniu zdravej hladiny cukru a cholesterolu v krvi. Blahodarne pôsobí na žilový systém, pomáha pri pocite ťažkých nôh. Priaznivo pôsobí na činnosť žlčníka a pečene, zvyšuje odolnosť organizmu v záťažových a stresových situáciách. 

Cibuľa⁴⁸ pochádza pravdepodobne zo strednej Ázie, už v dávnoveku patrila k obľúbeným potravinám, bola hojne využívaná v tradičnej čínskej a indickej medicíne. Cibuľa je bohatá na karotény, vitamíny (B, C), minerály (draslík, kremík), stopové prvky (meď mangán), pektín a alicín, ktorý jej dodáva charakteristickú štipľavú arómu. Cibuľa má antioxidačné a stimulačné účinky, priaznivo ovplyvňuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi, prispieva k zdraviu cievného a žilového systému, pomáha pri pocite ťažkých nôh. Podporuje odvodnenie organizmu, činnosť obličiek a močových ciest. 

Zeler⁴⁹ – patrí medzi koreňovú zeleninu, je pestovaný buď pre svoju buľvu, ktorá môže vážiť až jeden kilogram, alebo listy (stopkový zeler). Buľvový zeler má silnú arómu, a preto sa hodí skôr na tepelné spracovanie, stopkový zeler je jemnejší a častejšie sa používa surový – do šalátov a nátierok. Ľudia používajú zeler oddávna, pestovali ho už starovekí Egypťania, Gréci a Rimania, v tradičnej medicíne bol obľúbený najmä na podporu trávenia a na odvodnenie organizmu. Zeler má minimálne množstvo kalórií, obsahuje vitamíny (A, B, C), minerály (draslík, vápnik, horčík), aminokyseliny, vlákninu a éterické oleje, ktoré mu dodávajú typickú vôňu a chuť. 

Chren⁵⁰ – je vytrvalá koreňová zelenina z čeľade kapustovitých, ktorá pochádza pravdepodobne z oblasti južnej Ukrajiny a Moldavska a široko rozšírená v miernom pásme Európy a Ázie. Konzumuje sa predovšetkým koreň, niekedy tiež mladé listy, a to zastudena. Jeho latinský názov „armoracia“ je pravdepodobne keltskéo pôvodu a označuje rastlinu, ktorá má rada vlhké stanovište. V tradičnej európskej medicíne bol taký obľúbený, že sa často označoval ako európsky ženšen. Chren je bohatý na vitamíny (C a K), minerály (vápnik, draslík), vlákninu, flavonoidy, éterické oleje a horčičné silice, ktoré mu dodávajú výraznú pikantnú chuť. V minulosti si ho často brali námorníci na dlhé plavby ako bohatý zdroj vitamínu C. 

Petržlen⁵¹ – je pôvodom zo Stredomoria, postupne sa rozšíril do Európy, Ázie a Severnej Ameriky. V antickom Grécku bol považovaný za posvätnú rastlinu, zasvätenú manželke boha podsvetia Perzefone, v starovekom Ríme bol symbolom víťazstva a slávy, údajne bol obľúbenou pochúťkou cisára Karola Veľkého. Petržlen je aromatická zelenina, z ktorej možno používať koreň aj listy, v tradičnej medicíne našli uplatnenie aj jeho semená. Petržlen obsahuje vitamíny (A, B, C), minerály (draslík, vápnik, horčík, železo), flavonoidy, silice a éterické oleje. Podporuje vylučovanie a prispieva k zdraviu obličiek. 

Čučoriedka⁵² – sa v širokej miere vyskytuje nielen v Európe, ale aj v severnej Ázii a severozápadnej Amerike, v lesoch často tvorí rozsiahle súvislé porasty, má veľmi chutné plody, ktoré ľudia s obľubou konzumujú už po tisíce rokov – triesloviny, bioflavonoidy, vitamín (najmä provitamín A, vitamín C a vitamíny skupiny B) a minerály. Čučoriedka má silné antioxidačné účinky, chráni oči pred voľnými radikálmi, podporuje prekrvenie očí a funkciu sietnice, udržiava zdravé oči, má blahodarný vplyv na unavené a namáhané oči. Priaznivo ovplyvňuje metabolizmus cukrov, bielkovín a tukov i hladinu krvného cukru, podporuje trávenie, chráni sliznice v žalúdku a tenkom čreve. Čučoriedka podporuje cirkuláciu krvi, zlepšuje pružnosť žíl, prispieva k zdraviu kardiovaskulárneho systému, pomáha pri pocite ťažkých nôh. 

Kanadská čučoriedka⁵³ – ako už názov napovedá, pochádza zo Severnej Ameriky. Rastie prevažne na kyslých horských rašelinových pôdach, vytvára dlhé poliehavé drevnaté výhonky dlhé 30 – 180 cm. Niektoré rastliny sa dožívajú aj viac ako 100 rokov. Žiarivé červené plody majú veľkosť olív a dozrievajú v septembri až októbri. Používajú sa na prípravu džemov, kompótov a džúsov, Indiáni ich hojne používali v tradičnej medicíne. Kanadská čučoriedka obsahuje flavonoidy, vitamíny, minerály, organické kyseliny, ktoré priaznivo ovplyvňujú kyslosť močových ciest, stopové prvky a najmä proanthokyanidiny (PAC), ktoré vytvárajú na sliznici močových ciest tenký film. 

Čierne ríbezle⁵⁴ – sú ker pôvodom z Európy, ktorý bol najskôr využívaný v tradičnej medicíne a až neskôr na pestovanie ovocia. Plody čiernych ríbezlí sú cenené najmä kvôli vysokému obsahu vitamínu C, ktorého v nich nájdeme oveľa viac než v citrusoch, obsahuje tiež minerály (draslík, vápnik, horčík), vlákninu, silice a rezveratrol. Čierne ríbezle majú povzbudzujúce účinky, podporujú odolnosť organizmu proti nepriaznivým vplyvom z vonkajčieho okolia, udržiavajú zdravé kĺby a svaly, prispievajú k zdraviu dýchacích ciest. Stimulujú vylučovanie, prispievajú k správnej funkcii močových ciest, pomáhajú zbaviť sa prebytočných kilogramov a udržať si žiaducu hmotnosť. 

Acerola⁵⁵ – niekedy tiež nazývaná barbadoská čerešňa, je ker alebo nízky strom, ktorý rastie v tropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. Jej plody majú príjemnú, jemne kyslastú chuť, ktorá ich predurčuje nielen na konzumáciu za studena, ale možno z nich pripraviť lahodné džemy, sirupy a džúsy, od nepamäti sa používa v tradičnej medicíne. Acerola je veľmi bohatá na vitamín C (obsahuje ho asi tridsaťkrát viac než pomaranč), nájdeme v nej aj vitamíny A a B, minerály a flavonoidy.

 

 Ak chcete absolútne kompletnú starostlivosť, môžete navyše vápnik doplniť s prípravkom FitBones K2, horčík s Magne Plus B6 a omega-3 nenasýtené mastné kyseliny s Omega-3 Cardio.