Zaujímavé informácie o vitamíne K2

Vitamín K2 je vitamín rozpustný v tukoch, pôvodne sa predpokladalo, že ide len o podtyp vitamínu K, ale neskôr sa zistilo, že, na rozdiel od vitamínu K1, ktorý ovplyvňuje zrážavosť krvi, úlohou vitamínu K2 je naviazanie vápnika z medzibunkového priestoru a jeho prenos do kostí. Vďaka tomu sa vápnik nemôže nadmerne hromadiť v chrupavkách a mäkkom tkanive (vrátane kardiovaskulárneho systému) a viesť k ich kalcifikácii (zvápneniu). Vitamín K2 ovplyvňuje aj činnosť osteokalcínu – proteínu, ktorý riadi začlenenie vápnika a ďalších minerálov do kostí, čím podporuje ich mineralizáciu. To má za následok zvýšenie hustoty a pevnosti kostí.

Vitamín K1 je v európskej strave zastúpený dostatočne – medzi jeho najbohatšie zdroje patrí hlavne kel, brokolica, špenát, petržlen, kapusta, rajčiny, šípky a mrkva. Naproti tomu vitamín K2 sa vyskytuje relatívne málo, pretože fermentované potraviny (najmä natto), ktoré ho obsahujú zďaleka najväčšie množstvo, sú v našom jedálnom lístku pomerne vzácne. Vitamín K2 môžeme ešte získavať zo žĺtkov, syrov a mäsa, ale len vo veľmi obmedzenom množstve. Časť našej potreby vitamínu K2 zaisťujú baktérie v hrubom čreve, ktoré ho dokážu syntetizovať, ale, bohužiaľ, podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo.

Vitamín K2, spolu s vitamínom D, boli v poslednom čase považované za dva najdôležitejšie vitamíny pre zdravie a dlhovekosť populácie, pretože väčšina ľudí vykazovala ich deficit. V posledných rokoch sa o niečo zlepšila situácia u vitamínu D, ktorý bol v širokej miere odporúčaný na podporu imunity. No vysoké dávky vitamínu D užívané dlhodobo môžu viesť k nežiaducemu zvápneniu mäkkého tkaniva (najmä ciev), a preto je vhodné dlhodobé užívanie vitamínu D doplniť vitamínom K2. To má zmysel aj preto, že oba vitamíny pôsobia synergicky a ich spoločným užívaním možno dosiahnuť lepší výsledok.

Mimoriadny význam má vitamín K2 pre ľudí ohrozených úbytkom kostnej hmoty – ide predovšetkým o starších ľudí, pretože s pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenému úbytku kostnej hmoty, ženy v klimaktériu, kedy úbytok hormónov (estrogénov) prispieva k odbúravaniu kostnej hmoty, ľudí, ktorí nemajú dostatok pohybu alebo trpia nedostatkom vápnika, vitamínu D a K2 v potrave. Úbytok kostnej hmoty je spojený aj s poruchami jej štruktúry (v kostiach sa vytvárajú póry, dochádza k úbytku vápnika a iných minerálov), zapríčňuje zvýšenú lomivosť kostí. Je to o to nebezpečnejšie, že jeho priebeh je veľmi nenápadný, zvyčajne sa prejaví až v pokročilom štádiu, keď dôjde k zlomenine.